Trasa Bratislava - Lido di Jesolo v Taliansku

Lido di Jesolo ›› Trasa

TRASA JESOLO Za posledné štyri roky som len vlastným autom najazdila 80.000 kilometrov, čo je vraj celkom dosť. Väčšina dlhých trás boli cesty do Talianska, z toho už tri krát som parkovala v Lido di Jesolo. Trasa Bratislava Lido di Jesolo v Taliansku meria približne 660 kilometrov a v pokľudnom tempe pri nezapchatých diaľniciach to robím za 6,5 - 7 hodín. Káva, benzín, umývanie okien a iné potrebné činnosti na trase mi zariadia aspoň tri prestávky. Hudba musí frčať celou cestou, to mám proti driemotám, keďže si pri tom spievam. Počula som, že vraj všetky si za volantom spievame. Keď nás nikto nepočuje.

Trasu Bratislava Lido di Jesolo poznám veľmi dobre, ako k rodičom na chalupu. Prípravy pred cestou už nerobím takmer žiadne, ale kedysi som študovala mapu, robila si poznámky na papier, deň pred cestou ku kamarátovi do servisu, zistiť či je všetko ok, poumývať, povysávať, dofúkať gumy, doliať ostrekovače. Dnes sa už moderné autá kontrolujú sami. Teraz natankujem, kúpim diaľničný kupón do Rakúska naložím batožinu (ešte že mám combika) a vyrážam. Z Bratislavy sa pohodlne dostávam diaľnicou cez Viedeň, kde sa musím sústrediť. Prvý zjazd z diaľnice A4 na S1 je dostatočne včas hlásený navigáciou, prehľadné značenie, táto prvá odbočka je bez problému.

Po 16 kilometroch jazdy po diaľnici S1 treba odbočiť na diaľnicu A2. Odbočka sa schádza za jedným z Viedeňských tunelov. Podľa mňa je to najneprehľadnejšie miesto na trase Bratislava Lido di Jesolo. Z ničoho nič vychádzate z tunela a keď sa práve nenachádzate v úplne ľavom pruhu, možno ani nestihnete odbočku doľava na Taliansko, Slovinsko. Samozrejme v tuneli vás navigácia prestane upozorňovať a znovu začne, až sa trocha "rozkuká" a aktivuje. Nemám rada tieto odbočky za tunelom. Podobné to je v Rakúsku, ak chodíte lyžovať do Semmeringu. Po odbočení smerujem na juh smer Graz, pohodlne sa usadím a uvoľním myšlienky. Dostávam sa opäť do pohody a spevu. Ďalej stále po diaľnici sledujúc smerovky na Graz, Taliansko.

V Rakúsku sa striktne dodržiava rýchlosť na diaľnici. Ak jazdí celá kolóna jemne pod 140 km / hod, neskúšajte vyššiu rýchlosť, prípadná kontrola by z kolóny určite vytiahla práve vás a pokuty za prekročenie rýchlosti sú vysoké a v prípade, že nemáte na zaplatenie sa veci pre vás ešte skomplikujú. Vyjednávať s policajtmi neskúšajte, nie sú na to zvyknutí, navyše sa im zhorší nálada. V Taliansku sú k rýchlosti na diaľnici benevolentnejší. Pravidlá sú jasné, ale nestretla som sa s tým, aby stáli na ceste a merali rýchlosť. Talianski carabinieri skôr jazdia medzi autami a vyberú si z kolóny nejakého nespratníka, ktorý napríklad kľučkuje (myšičkuje) medzi autami.

Bezpečnosť jazdy na diaľnici je pre mňa prvoradým pravidlom. Veziem seba a svojich najbližších na dovolenku a nejakých pár minút hore-dole mi rozhodne nestojí za problémy. Hlavné ťahy v Rakúsku sú pomerne bezpečné, aj keď diaľnica na Graz má niekoľko dlhodobých obmedzení, na ktoré sme si za tie roky zvykli, akoby už boli súčasťou diaľnice. Pri viac prúdových úsekoch sa objavuje nový fenomén, jazda v prostrednom pruhu. Súvislá kolóna vozidiel jazdí v strednom pruhu, čím sa výrazne znižuje kapacita prejazdnosti diaľnice. Mnohí z nich by aj chceli jazdiť o niečo rýchlejšie, ale do ľavého pruhu sa im zdá už žeby zavadzali bavorákom a podbiehať kolónu v pravom sa zase nesmie, tak sa musia viesť 115-kou v kolóne namiesto pohodlnej 135-ky.

Mýtny systém na talianskych diaľniciach


Niekoľko krátkych odpočinkov spojených s načerpaním energie a benzínu, doplníme tekutiny do organizmu aj ostrekovačov a sme v Taliansku. Krátke zastavenie pár kilometrov za hranicami kvôli mýtnemu systému, v Tarvisio si zoberieme z automatu na závorách lístok, na ktorom je označené miesto vstupu do diaľničnej siete. Lístok si dobre odložím, lebo pri výjazde mi podľa neho vypočítajú mýto za počet prejdetých kilometrov po diaľnici. Taliansky systém namiesto Rakúskeho, alebo Slovenského má vybudovanú sieť rámp na každom zjazde a vjazde na diaľnicu. Na začiatku si beriete lístok s jednoznačným označením miesta a na konci ho odovzdáte obsluhe, ktorá vám spočíta presnú cenu za prejdené diaľničné kilometre.

Vysoké hory, ktorými prechádzame rýchlou diaľnicou vedúcou niekoľkými tunelmi sa odrazu rozostúpia a na motore auta cítiť, že ideme stále mierne z kopca takmer bez plynu až do mesta Udine. Blížiac sa do Palmanova nám navigácia oznamuje, že sa dá odbočiť doľava na Slovinsko alebo doprava na Benátky. Pokračujeme na západ smer Benátky, na svojich prístrojoch si môžem v Palmanova vynulovať počítadlo a presne po 64,5 km budem odbočovať z diaľnice zjazdom San Dona di Piave.

Pri zjazde z diaľnice sa dostávame na závory, kde nás skasíuje zamestnanec diaľničnej spoločnosti. Podám mu lístok z Tarvisia a spočíta mi stoosemdesiat kilometrov krát približne sedem euro za sto kilometrov (1,8 x 7 = 12,60 €) za používanie diaľnice. Ceny za sto kilometrov diaľnice z roka na rok rastú, za päť rokov narástli o dve eurá. Od diaľničných závor v S.D. di Piave do Jesola už nie je ďaleko, po 25 kilometroch obyčajnej obojsmernej cesty parkujeme pri našom hoteli. Jesolo nás privítalo s čistou oblohou a zapadajúcim slnkom nad horizontom, romantika ako z katalógu, už sa tešíme na pláž.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára